Moje stretnutie husľovým kľúčom

   Týmto príspevkom by som chcela urobiť taký predhovor k ďalšiemu článku, kde chcem pridať moju vyrobenú bižu a nejaké inšpirácie s týmto krásnym hudobným symbolom. Milujem, keď kreslím husľový kľúč. :) 

   Takže husľový kľúč. Sprevádzal ma už od útleho detstva, keď som ako malá prváčka začala chodiť do Základnej umeleckej školy Eugena Suchoňa. Keď ma tam mama zobrala, strašne som chcela hrať na klavír alebo na gitaru. Lenže mama ma zapísala na zobcovú flautu :D Joj keby ste vedeli aký to bol boj s týmto nežným nástrojom. Milovala som ju, potom som ju nenávidela. Cvičiť sa mi teda nechcelo vôbec, to bolo pre mňa jak za trest. Ešte prvé štyri roky, keď ma učil jeden pán učiteľ, tak to bolo ešte fajn. Docela sranda, lebo polku hodiny sa aj tak vždy rozprával s mojim ocom a ja som tam len tak sedela a počúvala :D Aj celkovo to bol príjemný človek, nedával mi veľa úloh a aj tak som bola najlepšia flautistka v ročníku (a to si nenamýšľam, to mi bolo povedané po prvých skúškach :) ). A pri tom som nemala ani preferovanú značku flauty. Všetky spolužiačky mali biele Yamahy, len ja som mala čiernu Aulosku :) A pomohlo mi to odlíšiť sa. Na skúškach sa o mne hovorilo ako tá s tou čiernou flautou. Potom aj mne kúpili tú Yamahu, ževraj je lepšia ale ja som tam nejaký rozdiel nezaregistrovala. Akurát tak v dizajne a veeeeľmi malililililinky rozdiel v zvuku.

Zobcová flauta (ja mám takú čiernu)

   No a na ďalší rok som o toho učiteľa prišla a pridelili ma k jedne učiteľke. Vážne sme si nepadli do oka a podľa mňa dobre vedela, že ju nemám rada. Myslím, že ani ona mňa. Takže to bolo aspoň vzájomné :D To čo sa učiteľovi darilo bez nátlaku, aby som cvičila rada, pri nej som dostala milión náročných cvičení na doma. Ako jasne, bola som už staršia, bolo treba zdvihnúť latku, ale až takým spôsobom to nemuselo byť... Vážne ma to prestalo baviť, vždy som cvičenia odbila asi dve hodiny pred hodinou flauty s ňou. Paradoxné na tom bolo, že ak som doma cvičila menej, na tej hodine mi to išlo omnoho lepšie :D Ale ináč hrozne ma štvalo, keď mi dala za nejaký koncert horšiu známku ako za jedna :D Vôbec nebrala do úvahy nejakú trému alebo stres. 

   Posledné roky som ešte prešla na altovú flautu, to je taká väčšia ako tá klasická malá zobcová. Chodila som do tej školy už 7 dlhých rokov a vážne som s tým chcela seknúť, čo ma tak strašne vytáčala ta osoba. Ale povedala som si, že ten posledný rok proste dorobím, bola by to škoda, keby som to zahodila a tak som sa nejak premohla :) Paradoxne v ten posledný rok sa hodiny flauty presunuli do budovy asi 200 metrov od mojej bytovky :D Predtým som sa musela trepať prakticky na opačnú časť mesta. V posledný rok som si zahrala aj na nejakých vernisážach a tak a po ôsmych rokoch som po skúškach z flauty a teórie tej škole povedala zbohom.  Mohla som pokračovať ešte v druhom cykle, ale to už by ma asi šľak trafil :D

Toto je také zlaté :)